Charlie Frostieová - 2. kapitola

"Charlie, toto je môj domov.Od teraz aj tvoj, dobre ? Myslím, že s Eliz a Sarah si budete rozumieť,
sú rovnako staré ako ty. Tomas je ešte malý, ale tiež by som bol rád keby ste dobre vychádzali."pozrel na
ňu povzbudzujúco.

Charlie prikývla. Bola ako na ihlách. Ak to všetko víde, bude toto jej nová rodina. Ujo Richard
na ňu súcitne pozrel, potľapkal ju po vychudnutých pleciach a vykročil. Ona, ešte stále zabalená do deky, ťapkala
naboso za ním.

Otvoril vchodové dvere a hneď k nim doľahol krik malých detí. Kim sa išla pozrieť, kto to prišiel.

"Ó, čo ty tu tak skoro ?" usmiala sa prekvapene." A koho si to doniesol so sebou ? Ako sa voláš, mladá dáma?"
usmiala sa aj na ňu.

Charlie zčervenala. Ešte ju nikto takto nenazval."Charlie, madam."uklonila sa zdvorilo. "Charlie Frostieová,
madam."dodala a zakukala veľkými hnedými očami.

"Kim, nie madam"zasmiala sa Kim.

" Prepáčte, Kim" opravila sa rýchlo a cúvla.

"Kim, bol by som rád, keby s nami teraz Charlie bývala, dobre ?" zapojil sa do debaty Richard a netrpezlivo čakal
na Kiminu reakciu.

Tá záporne pokrútila hlavou a zamračila sa. "Čo ťa k tomu viedlo, Richard ?"spýtala sa ho. Teraz sa zamračil
aj on a prísne na Charlie pozrel.

"Charlie, ukáž Kim nohu." prikázal.

Charlie zbledla a vystrašene na neho pozrela. Zdvihla nohu a s tichým syknutím ju ukázala Kim.

Tá zalapala po dychu. "Kto ti to urobil, zlatko ?" spýtala sa starostlivo a ani nečakala na odpoveď a rozhodla.
"Ostaneš tu, Charlie. Choď o vedľajšej izby a vyzleč sa, si špinavá. Nájdem ti nejaké čisté veci." otočila sa
a ladne vybehla hore schodmi.

Richard zobral Charlie na ruky a položil ju na posteľ do izby.

"Idem ti napustiť vaňu, vyzleč sa. Zvládneš to ? Dobre" povedal, keď prikývla.

Odišiel a Charlie sa začala obzerať. Nevedela, čo je to za izbu. Boli tu iba základné veci. Stôl, posteľ a skriňa.
Na stole sa týčili fotky. Boi krásne. Teda boli to obyčajné fotky Richardovej rodiny, ale z tých fotiek
prúdilo také šťastie, že sa rozplakala. Spomenula si na svoju rodinu, mamu, otca, keď mala tri roky. Potom na
manželov Robnsonových. Slzy jej stekali po lícach.

Prešlo viac času, kým sa upokojila. Uvidela pootvorený šuflík a otvorila ho. Nakukla dnu. To, čo uvidela
jej vyrazilo dych.

Na dne šuflíka bola fotka starého pána. No nebola to obyčajná fotka. Tá fotka bola...

Odrazu sa dvere otvorili. Bola to Kim. "Charlie !" zakričala. Vyzerala naozaj nahnevane.

"Prepáčte, madam, teda Kim. Prepáčte, prosím ja som nechcela." vravela Charlie plačlivo.

Keď to nepomohlo a Kim sa stále mračila, Charlie prepadla panike. Začala cúvať, potkla sa a zaliezla pod stôl.

Po chvíli opatrne vykukla a uvidela ako na ňu Kim hľadí.

"Prepáč, Charlie, že som tak kričala" povedala smutne."Tú fotku si nemala vidieť. Určite si si všimla, ze je iná.
Hýbe sa, však ?To preto, lebo je to čarodejnícka fotka. Vieš, existuje svet muklov a svet 4arodejníkov. Myslím,
že by si mala vedieť, že my sme muklovia, teda nečarodejníci. Neviem, čo si ty. Možno si čarodejnica. To zistíme
len jedným spôsobom. Spýtame sa Dumbledora. To je riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.
Tam by si chodila, keby si bola čarodejnica."

Takto rozprávala a rozprávala a Charlie celkom zabudla na strach a zaujato ju počúvala.

"Tak zajtra pôjdeme za Dumbledorom, dobre ?" Charlie nadšene prikývla.

V ten večer si ľahla spať s tým, že sa teší na ďalší deň.